Nie som tu, aby som sa páčila – som tu, aby som svietila

Pravda začína tam, kde končí rola

Pozerám sa späť a vidím – celé roky som bola tá, ktorá rozumela, počkala, prispôsobila sa.

„Veď to nie je také ťažké, Romi, buď trochu milšia, trochu tichšia, trochu… menej.“

Bola som odborníčka na to, ako si získať priazeň. Ako sa zladiť. Ako nevyčnievať.

Až kým mi to nezačalo krvácať do duše.

Prvý moment pravdy: Povedať NIE

Pamätám si tú situáciu veľmi presne.

Niečo vo mne sa vzoprelo. Telo mi stuhlo. A hoci sa moje ústa ešte pokúšali o diplomatickú odpoveď, vo vnútri už zaznelo čisté, jasné, neochvejné NIE.

A ten pocit?

Strach. Hanba. Triaška.

A zároveň – úľava. Tiché, sladké áno sebe.

Nie, neprišla potlesková vlna. Niektorí ľudia odišli. Iní sa urazili. A ja som zostala sama – ale prvýkrát naozaj so sebou.

Keď bolesť odmietnutia vedie k uzemneniu

Pochopiť, že nie som tu, aby som sa každému páčila, bolo ako vnútorné zemetrasenie.

Prestala som byť tou, na ktorú si druhí projektujú svoje očakávania – a začala som byť ženou, ktorá necúvne zo svojej pravdy.

Áno, stálo ma to vzťahy, niektoré spolupráce, ilúzie o tom, kto som.

Ale získala som niečo oveľa väčšie – sebaúctu, slobodu a duševný pokoj.

Úspech podľa duše

Je ľahké dosiahnuť niečo, čo svet nazýva „úspechom“.

Značky, followers, spätná väzba, sláva.

Ale ak ťa to stojí samu seba, nie je to úspech – je to výmena duše za potlesk.

Dnes si úspech definujem inak:

• Keď sa večer pozriem do zrkadla a cítim pokoj.

• Keď viem, že som bola verná sebe, aj keď to nebolo pohodlné.

• Keď žiarim – nie preto, že ma schválili iní, ale preto, že som sa neodmietla ja sama.

Profil 5/1 – dar a výzva

Ako nositeľka profilu 5/1 v Human Designe poznám ten paradox:

Byť videná ako niečo viac – a zároveň byť nepochopená.

Ľudia na nás projektujú svoje nádeje, sny aj obavy. A keď im nevyhovujeme, môžu nás rýchlo odvrhnúť.

To však neznamená, že máme prestať svietiť.

Naopak – máme udržať svoj plameň aj vtedy, keď ho niekto nechápe.

Pretože dar 5/1 nie je v tom, že zachránime svet.

Ale v tom, že ukážeme svetu nový uhol pravdy – aj keď to nie je pohodlné.

A že sme kotvou – nie pre druhých, ale predovšetkým pre seba.

Záver:

Nie som tu, aby som bola pekná, milá a neškodná.

Nie som tu, aby som naplnila cudzie predstavy.

Nie som tu, aby som sa páčila.

Som tu, aby som svietila.

A ak to niekomu vadí, nech si zakryje oči.

Ja už cúvať nebudem.

Pre koho toto je?

Pre každého, kto sa bojí byť naplno sebou.

Pre každého, kto sa niekedy cítil „príliš“.

Pre každého, kto sa snažil zapadnúť – a pritom sa stratil.

Tento článok je pozvánkou späť domov. K sebe. K vlastnému svetlu.