Poznáš ten pocit, keď by si rada vyhovel/a, ale niekde hlboko v sebe vieš, že by si prekročil/a vlastné hranice?
Nie preto, že by si nechcel/a pomôcť alebo byť láskavý/á – ale preto, že by si tým zradil/a sám seba.
Povedať NIE nie je vždy ľahké.
Môže to vyvolať pocit viny, obavu z odmietnutia druhých, alebo strach, že stratíš vzťah či príležitosť. Ale pravda je takáto:
Ak nevieme povedať NIE, naše ÁNO prestáva mať hodnotu.
V Human Designe to poznáme ako žitie v súlade so svojou stratégiou a autoritou. Nie je to o tom, že by sme mali ľudí „odstrihávať“ alebo sa izolovať. Je to o tom, že svoje rozhodnutia robíme z miesta jasnosti, nie z miesta tlaku, strachu alebo potreby zapáčiť sa.
Keď poviem NIE:
Prečo to bolí?
Pretože odmietnutie často narazí na naše staré zranenia – obavu, že budeme nepochopení, odmietnutí, opustení. Zraňuje naše ego, našu sebahodnotu.
Ale každý takýto moment je aj príležitosťou. Možnosťou vidieť, kde sa ešte držíme starých vzorcov a kde môžeme posilniť svoju vnútornú oporu.
Paradoxne, čím viac si dovolím povedať NIE v súlade so sebou, tým viac môj život zapĺňajú veci, situácie a ľudia, na ktoré môžem povedať celým srdcom ÁNO.
A toto je tá najväčšia sila odmietnutia – nie je to koniec, je to otvorenie dverí.
Záver:
Povedať NIE nie je sebectvo. Je to sebazáchrana. A keď to urobíme z miesta úprimnosti k sebe, v skutočnosti tým prejavujeme lásku – sebe aj druhým.